Zateplovanie

Podľa viacerých nezávislých štúdii priemerná slovenská domácnosť spotrebuje až 60% z celkového množstva energie na vykurovanie. Zvyšných cca. 40% tvorí ohrev teplej úžitkovej vody a ostatná spotreba energia. Energia, ktorá sa dodáva do objektu na vykurovanie, postupne uniká do vonkajšieho prostredia jednotlivými stavebnými konštrukciami (obvodové steny, strop, strecha, podlaha, okná, dvere a pod.) a pri vetraní objektu. Z výsledkov meraní je zrejmé, že úniky tepla obvodovými stenami predstavujú 25 – 35% celkových strát pri rodinných domoch a dokonca 30 – 40% pri bytových domoch. Straty tepla nie je možné úplne vylúčiť, avšak dajú sa výrazne eliminovať. Zníženie tepelných strát obvodovým plášťom je pritom možné realizovať jedine cestou zvýšenia tepelného odporu obvodovej konštrukcie.

Stav bytového fondu na Slovensku, jeho vysoká energetická náročnosť a predpokladaný ďalší rast cien energií spolu s globálnymi environmentálnymi problémami, ako sú skleníkový efekt, klimatické zmeny a hroziace vyčerpanie tradičných zdrojov energií, posúvajú problematiku zatepľovania do čoraz väčšej pozornosti nielen odbornej, ale i širokej laickej verejnosti. Okrem ekonomického a energetického aspektu zateplenie v sebe spája aj viaceré ďalšie hľadiská, od ekologických počnúc cez hygienické až po estetické.

Pri dodržaní zásad optimálneho návrhu zateplenia je možné pri zateplení jestvujúcich stavieb dosiahnuť zníženie spotreby energie potrebnej na vykurovanie v priemere od 40 až do 60%. Návratnosť investícií z titulu úspory nákladov na vykurovanie sa pri zateplení pohybuje od 6 do 15 rokov (v závislosti od tepelnoizolačných vlastností pôvodného obvodového plášťa). Nepochybne zaujímavým údajom je fakt, že až 94% bytového fondu na Slovensku nespĺňa po tepelno-technickej stránke súčasné kritéria na kvalitu obvodových konštrukcií (hodnota tepelného odporu je nižšia ako sú minimálne odporúčané hodnoty podľa platnej normy STN 73 0540).

Zateplený obvodový plášť je možné z hľadiska stavebnej fyziky jasne diferencovať na akumulačnú zónu (nosné murivo) a zónu izolačnú (zatepľovací systém). V akumulačnej zóne sa pri vykurovaní akumuluje teplo, ktoré však cez izolačnú zónu neuniká do vonkajšieho prostredia ako v prípade nezateplených obvodových plášťov, ale v prípade zníženia teploty v miestnosti sa opätovne uvoľňuje do interiéru. To prispieva k vytvoreniu stálejšej vnútornej klímy bez väčších teplotných výkyvov.

Jedným z podstatných dôvodov, prečo vôbec pristupujeme k zatepleniu, je zlepšenie hygienických a zdravotných podmienok v interiéri budovy. Na studenom povrchu nezateplených stien dochádza v mnohých prípadoch k výskytu rôznych húb, rias a plesní. Zateplená stena sa v porovnaní s nezateplenou stenou vyznačuje vyššou teplotou vnútorného povrchu a na jej povrchu preto nedochádza k výskytu nežiaducich a hygienicky nevyhovujúcich mikroorganizmov. Zateplený dom sa vyznačuje stálou, príjemnou a hygienicky vyhovujúcou vnútornou klímou.

Ďalším nezanedbateľným efektom zateplenia úzko súvisiacim s menšou spotrebou energie na vykurovanie je podstatné zníženie emisií škodlivých látok do ovzdušia. Podiel budov na celkovej produkcii CO2 do ovzdušia v krajinách EÚ predstavuje až 40 %, čo je viac ako napríklad podiel od dopravných prostriedkov. So znížením energetickej náročnosti budov priamo úmerne súvisí aj zníženie emisií škodlivých látok do ovzdušia a ochrana vyčerpateľných zdrojov energie.

Zateplením obvodového plášťa dostáva budova okrem nového vzhľadu aj nový ochranný obal, odolný voči pôsobeniu všetkých nepriaznivých vonkajších vplyvov. Zatepľovanie prispieva k revitalizácii sídlisk, obytných zón, miest a obcí – zateplením získavajú staršie domy nový, esteticky príťažlivejší vzhľad.